S vábničkou na sumce

Autor článku : Peter Gere

Práve som sa vrátil z týždňovej rybačky a pretože som zažil krásne chvíle pri vode, tak sa o ne chcem podeliť aj s vami. Neviem ako mi pôjde písanie ale uvidíme :-) Nie som žiadny spisovateľ, tak ma tak aj vnímajte.
Každú moju rybačku začínam v pohodlí domova sledovaním dlhodobej predpovede počasia a tak to bolo aj teraz. Keďže páni z meteorologického ústavu nám rybárom dávali skvelú perspektívu na cely týždeň, rozhodnutie bolo na svete (aj keď, nedá sa často na nich spoliehať, niekedy mi to príde, že si z nás robia srandu).

Keďže momentálne žijem takmer v srdci Slovenska, nasledovalo rýchle balenie a cesta na východ. Ešte že mám takú tolerantnú priateľku, ktorá chápe moju záľubu. Podporuje ma v tom, pripravuje mi krásne videá z mojich adrenalínových zážitkov na vode, za čo jej aj takto chcem poďakovať. <3
Tam ma už čakali moji parťáci, nasledovalo rýchle naloženie člna, spustenie na vodu a zrazu sa čas zastavil. Ten, kto to pozná, vie o čom píšem. Rýchle vytipovanie si miesta a už sa vodou nesie sumčiarom známe klop,klop,klop....približne po päťminútovom vábení sa 150 g plavák ponára pod vodu a na udici sa ukazuje 115cm krásny sumček. Lepšie to ani začať nemohlo :)
Za necelú hodinu sme chytili ešte ďalších dvoch – 53cm a 98cm. Spokojnosť bola veľká, aj keď ryby moc nie, ale každá nesmierne poteší. Ten adrenalín a vzrušenie, keď sa taký veľký plavák potápa, ako by nekládol žiaden odpor, je na nezaplatenie. A je jedno, aspoň u mňa, či je tam dvojmetrová ryba alebo metrová.

Je určite každému rybárovi jasné, že čím je tam väčšia ryba, tým je to celé zdolávanie krajšie, ale aj bojovnejšie. Po týchto krásnych súbojoch sme sa zastavili na brehu na pokec, kde sa pripravovali na rybačku ďalší naši rovnako „postihnutí" kamoši :) Po polhodinke nasadáme znova do člna a už sa ponad vodnú hladinu nesie známe klop,klop,klop.
Tentoraz som zobral do ruky netradičnú vábničku od Jožka Janáčka JP s priemerom klobúčika 3,5 cm, ktorú mi vyrobil na moju žiadosť. Chcel som skúsiť niečo medzi pikolom a veľkou vábničkou.
Zvuk sa o poznanie zmenil. Teraz to boli silnejšie dunivé zvuky a samozrejme poznámky, že ma je počuť až do vedľajších dedín :) Po asi piatich minútach vábenia sa plavák pomaličky stráca pod vodou, chvíľu som počkal, až kým sa celý neponoril. Razantne som zasekol a pocítil som veľký odpor, ktorý mi dal signál, že tam dole je niečo väčšie.
Nasledoval súboj, kto z koho. Tep sa zvyšoval, adrenalín stúpal až kdesi do nebies a po chvíli zdolávania sa na vodnej hladine ukázal krásne do žlta sfarbený 154cm sumec, ktorého súboj si budete môcť pozrieť aj na videu.
Nasledovalo rýchle fotenie a pustenie ryby tam, kam patrí. Späť do vody. Celý mokrý a špinavý od slizu sa spokojný vraciam domov, kde sa teším na poznámky svojej mamy....a kto ma toto zase prať!....:)))))

Druhy a tretí deň.
Na druhý deň rybačky som sa vybral s kamošom na ďalšiu peknú rieku v našom kraji, ale obstáli sme bez záberu. Už dlhšiu dobu sa zamýšľam nad tým. prečo jeden deň sú sumce aktívne a na druhý deň nemajú vôbec žiadny záujem o nástrahu. Druhý deň 0 bodov.
Na tretí deň som bol plný očakávania, či to bude pokračovať, ako predošlý deň, alebo sa niečo zmení. Zmenu som urobil aj ja, lebo miesto červíkov som nastražil živého karasa a presunul som sa už v poradí na tretiu rieku. Ešteže si mám z čoho vyberať :)
Voda bola krásne čistá, čo ma moc netešilo, ale čo už. Za skúšku to stojí. Vedel som o jednom strome, zatopenom pod vodou a práve to miesto som chcel skúsiť. Hĺbka tam je 7m a do 3m trčia konáre. Tým je situácia zdolať nejakú peknú rybu dosť sťažená, ale práve takéto miesta sú pre mňa výzvou.
Klepkať som začal ešte pred tým miestom a prúd ma pomaličky unášal nad spomínaný strom. Karasa som spustil do 2,5m hĺbky a klop,klop,klop... spočiatku sa nič nedialo a aj karas na udici sa zdal byť kľudný. Zrazu prišla rana do udice (je rozdiel v zábere na dážďovky a na živú rybku) skoro mi ju zobralo, keďže som brzdu dotiahol takmer na doraz.
Vedel som, že keď príde záber, tak nesmiem povoliť ani centimeter. Nasledoval rýchly zásek a práve vtedy som už vedel, že tam dole je niečo veľké. Nastalo preťahovanie kto z koho. Môj navijak, aj keď bol dotiahnutý na fest, sem tam povolil tomu tlaku a ťahu ryby, tlkot srdca som počul až v hrdle.
Skríkol som na kamoša, nech vesluje ďalej do stredu rieky, nech sa dostaneme na čistú vodu, čo uvidíte aj na videu. Bolo to trocha hektické, ale v takých situáciách človek koná podvedome. Po chvíľke veslovania sa nám to aj podarilo a konečne sa ukázal krásny sumec, ktorému sme potom namerali úžasných 184cm.

Konečne na tej čistej vode som si mohol vychutnať majestátnosť nádherného sumca a uvedomiť si, aký zdatný súper to je.
Stačilo zvoliť nesprávne náradie, podceniť obratlík, udicu, šnúru, alebo háčik a z radosti z vyhratého súboja by bolo sklamanie a nadávky. Čo najrýchlejšie sme si porobili krásne zábery sumca a pustili do jeho kráľovstva naspäť. Verím, že sa ešte stretneme a možno aj vám pripraví krásne a nezabudnuteľné zážitky pri zdolávaní.

Poznámka redakcie : Ďakujeme Petrovi za krásny a zaujímavý článok a fotografie